Nádory obličiek

Nádory obličiek patria medzi onkologické ochorenia obličiek. Obličky sú párový orgán, na povrchu rovnomerne červenohnedej farby, uložené sú po bokoch driekovej časti chrbtice. Pri pohľade spredu majú charakteristický fazuľovitý tvar. Sú lokalizované bližšie k zadnej ako k prednej strane tela. Pri nádoroch obličiek zhubné bunky nekontrolovane rastú a tvoria nádorové masy.

Obličky filtrujú krv a odstraňujú odpadové produkty, molekuly obsahujúce dusík a síru, nadbytočné soli a vodu. Cez obličkové kapiláry sa denne prefiltruje 180 litrov krvnej plazmy a v každej minúte sa vytvorí 120 ml ultrafiltrátu. Tieto orgány tiež produkujú hormóny, ktoré majú pod kontrolou krvný tlak, tvorbu červených krviniek a iné funkcie. Každá oblička funguje nezávisle od druhej. Za pomoci prístrojovej dialýzy, čo je vlastne mechanický proces filtrovania splodín metabolizmu mimo tela užívateľa, je možné žiť aj bez obličiek.

Nádory obličiek zahŕňajú niekoľko typov:

Karcinóm z jasných buniek tvorí asi 85% prípadov nádorov obličiek. Tento typ vzniká z epitelu obličkových glomerulov a kanálikov parenchýmu obličiek.
Karcinóm z prechodných urotelových buniek vyrastá z prechodného epitelu obličkových panvičiek, kade preteká vytvorený moč predtým, ako sa dostane do močového mechúra. Tento typ nádorov je podobný karcinómu močového mechúra a je preto liečený tým istým postupom.
Wilmsov tumor sa vyskytuje najmä u detí. Jeho spôsob liečby je odlišný, ako liečba karcinómu obličiek dospelých. Ďalšie informácie nájdete v sekcii Nádory u detí: Wilmsov tumor.
Papilárny karcinóm obličiek sa vyskytuje u 10% až 15% užívateľov. Geneticky je odlišný od jasnobunkového typu a je tiež odlišne liečený.

Stanovenie presného typu nádorových buniek pomôže lekárom naplánovať liečebnú stratégiu. V prípade nádorov obličiek prichádzajú do úvahy štyri rôzne druhy buniek, z ktorých sú dôležité najmä dva:

Jasný (svetlý) typ buniek je najčastejší, nachádza sa u 85% prípadov karcinómu obličiek
Sarkomatoidný typ buniek je zriedkavý, vyskytuje sa pri sarkómových nádoroch, ktoré vyrastajú z tuku alebo púzdra obličky.

Chirurgický zákrok, pomocou ktorého sa odstráni nádor na obličke, alebo celá oblička, dáva reálnu šancu na vyliečenie nádoru, ak sa tento ešte nerozšíril do ďalších oblastí. Ak je už nádorové ochorenie pokročilé za hranice obličky a sú prítomné metastázy, je obtiažne ho úspešne liečiť. Keďže približne u jedného percenta všetkých prípadov karcinómu obličiek sa niekedy nádor spontánne (sám od seba) zmenší, či dokonca celkom zmizne, odborníci v tejto oblasti sa sústredili na podporu imunitného systému ako účinného nástroja na liečbu pokročilého karcinómu obličiek, ktorý pravdepodobne zohráva dôležitú úlohu pri potlačení nádorového rastu.

Štatistika

Karcinóm obličiek je u mužov siedmym najčastejším nádorovým ochorením a desiatou najčastejšou príčinou smrti na rakovinu. Percento päťročného prežitia je u ľudí s karcinómom obličiek asi 63%.

Štatistické údaje o karcinóme treba interpretovať nanajvýš opatrne. Nie je možné presne určiť u užívateľa, ako dlho bude s karcinómom žiť a oboznámiť ho s priemerným prežívaním užívateľov s rovnakým ochorením a štádiom prípadov, bez toho aby vedel, že uvedený údaj je len priemerné štatistické číslo získané sledovaním veľkého súboru užívateľov a od skutočnej dĺžky prežívania sa v jeho prípade môže aj značne líšiť. Keďže sa štatistiky prežitia vyhodnocujú v päťročných intervaloch (niekedy aj v ročných), nemusia zachytávať najnovšie pokroky dosiahnuté v liečbe či diagnostike tohto typu rakoviny.

Rizikové faktory a prevencia

Príčina vzniku karcinómu obličiek nie je známa, ale bolo identifikovaných niekoľko rizikových faktorov, ktoré sa môžu spolupodieľať na zhubnej premene buniek. Niektoré z nich, ako je napr. vek alebo pohlavie nie je možné ovplyvniť, iné sa ovplyvniť dajú.

O nádoroch obličiek nie je známych dosť faktov na to, aby sa dalo s určitosťou povedať, ako ich vzniku predchádzať. Sú určité možnosti, ktoré dokážu zmenšiť riziko vzniku tumoru, ako napríklad: prestať fajčiť, upraviť vysoký krvný tlak, udržiavať telesnú hmotnosť pod kontrolou, jesť veľa ovocia a menej tukov.

Rizikové faktory vzniku karcinómu obličiek sú nasledovné:
Fajčenie. Fajčenie zdvojnásobuje riziko vzniku karcinómu obličiek. Zdá sa, že fajčenie zapríčiňuje 30% prípadov karcinómu obličiek u mužov a asi 25% u žien.
Pohlavie a rasa. Karcinóm obličiek sa vyskytuje 2 až 3-krát častejšie u mužov ako u žien. Výskyt karcinómu obličiek je najvyšší medzi obyvateľstvom s čiernou pleťou.
Vek. Karcinóm obličiek je obyčajne ochorením dospelých a býva najčastejšie diagnostikovaný u ľudí medzi 50-tym a 70-tym rokom života.
Spôsob stravovania a telesná hmotnosť. Výskumy trvale potvrdzujú súvislosť medzi karcinómom obličiek a obezitou, zapríčinenou príjmom potravy s vysokým obsahom tukov.
Hypertenzia (vysoký krvný tlak). Súvislosť medzi vysokým krvným tlakom a karcinómom obličiek bola potvrdená v niektorých výskumných prácach.
Nadmerné užívanie niektorých liekov. Lieky proti bolesti, obsahujúce fenacetín, sa dnes nepoužívajú, pretože sa preukázala súvislosť ich užívania s výskytom karcinómu obličiek. Nadmerné užívanie iných liekov, zo skupiny diuretík (močopudné lieky) a analgetík (lieky proti bolesti), môže mať tiež súvislosť s výskytom karcinómu obličiek.
Vystavenie sa účinkom azbestu a kadmia. Niektoré výskumy preukázali spojenie medzi expozíciou azbestu a karcinómom obličiek. Pôsobenie kovového prvku kadmia počas práce s produktmi, ako sú batérie, farby, zváracie materiály, môže tiež zvyšovať riziko nádoru, ktoré sa ešte znásobuje pokiaľ je účinkom kadmia vystavený fajčiar.
Dlhodobá dialýza. U užívateľov, ktorí sú dlhodobo odkázaní na dialýzu, sa môžu objaviť na obličkách cystické útvary. Tieto cysty sú však zvyčajne zavčasu odhalené a môžu byť odstránené skôr, než podľahnú zhubnej premene.
Genetické riziko a riziko dedičnosti. Riziko dedičnosti bolo pri karcinóme obličiek potvrdené, ale bolo objavených len niekoľko málo špecifických génov, ktoré toto riziko zvyšujú. Jeden z týchto génov zodpovedá za dedičnú genetickú chorobu, nazývanú von Hippelov-Lindauov syndróm. Karcinóm obličiek z jasných buniek sa objavuje asi u 50% užívateľov s týmto syndrómom.
Nedávno boli objavené dva ďalšie genetické syndrómy, ktoré sa spájajú s karcinómom obličiek: syndróm Birt-Hogg-Dube a syndróm dedičnej leiomyomatózy.
Prítomnosť iných ochorení. U užívateľov s tuberóznou sklerózou, komplexnou genetickou poruchou, je zvýšené riziko výskytu nádorov obličiek, podobne ako u ľudí s von Hippelovým-Lindauovým syndrómom (pozri vyššie: genetické riziko).

Symptómy

Veľa prípadov nádorov obličiek je objavených náhodne, keď sa užívateľ podrobí röntgenovému, alebo ultrazvukovému vyšetreniu z iných príčin. V týchto včasných štádiách karcinóm obličiek nevyvoláva žiadne bolesti. Viaceré príznaky upozorňujúce na zhubný nádor, ako je napríklad prítomnosť krvi v moči, môžu vyvolať aj iné príčiny (zápaly, cysty). Symptómy nádoru sa zvyčajne objavia až keď je nádor dosť veľký a začína prerastať blízke orgány.

Symptómy nádorov obličiek sú nasledujúce:

krv v moči
bolesť, alebo pocit tlaku v boku, alebo na chrbte
zdúrenie, alebo hrča na boku, alebo na chrbte
opuchy členkov a nôh
vysoký krvný tlak, alebo anémia (chudokrvnosť, znížený počet červených krviniek)
únava
strata chuti do jedla
strata hmotnosti
opakujúce sa horúčky, ktorých príčina nie je zápalová

Diagnostika

Neexistujú žiadne jednoduché testy, ktoré by hneď odhalili včasné štádia nádorového postihnutia obličiek. Lekári môžu navrhnúť, aby sa ľudia s vysokým rizikom výskytu tohto ochorenia podrobovali častejším kontrolným vyšetreniam moča na prítomnosť krvi, alebo ultrazvukovým vyšetreniam obličiek.

Vyšetrenie lekárom. Pri diagnostike nádoru obličiek musí lekár užívateľa podrobiť lekárskemu vyšetreniu a prehmatať užívateľovu brušnú dutinu aj ostatné oblasti, či nenájde pohmatom podozrivé zväčšené miesta v tele.

Krvné testy. Vykonáva sa niekoľko laboratórnych testov vrátane krvného obrazu, kde sa zisťuje počet červených krviniek a vyšetrenie moču na prítomnosť krvi, baktérií, alebo nádorových buniek.

Zobrazovacie vyšetrenia:

Intravenózna vylučovacia pyelografia (IVP). Do krvného riečiska sa cez žilu podá tekutá kontrastná látka, ktorá sa vylučuje obličkami a zvýrazní na röntgenovom snímku obe obličky, močové panvičky, močovody, močový mechúr, prípadne i močovú rúru. Röntgenový snímok môže ukázať zmeny veľkosti obličiek a defiguráciu obličkových kalichov a panvičiek v prípade prítomnosti tumoru.

Artériografia. Kontrastná látka je vstreknutá do veľkej artérie (tepny), ktorá zásobuje obličky tepnovou krvou. Takýmto vyšetrením sa dobre zobrazia atypické artérie, ktoré vyživujú väčší nádor.

Ultrasonografia. Ultrasonograficky sa môže zobraziť prítomnosť nádoru pomocou ultrazvukových vĺn, ktoré sú vysielané a ich odraz späť príjmaný cez sonografickú sondu. Pri ultrazvukovom vyšetrení sa niekedy môže zistiťnádor obličky aj v prípade, kedy bol užívateľ k vyšetreniu odoslaný pre inú urologickú diagnózu.

Počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI).Počítačový tomograf (CT) spracováva röntgenové lúče z rôznych uhlov a vytvára pomocou počítača prierezový obraz vnútra tela. Niekedy sa na detailnejšie zobrazenie podáva do žily aj kontrastná látka. Zobrazenie magnetickou rezonanciou (MRI) nevyužíva na vytvorenie obrazu röntgenové lúče, ale indukované magnetické pole. Princíp spracovania prierezového obrazu vnútra tela je obdobný ako pri CT vyšetrení.

Röntgen hrudníka a kostí(RTG). Tieto vyšetrenia pomáhajú odhaliť metastatické ložiská na pľúcach a v kostiach.

Pozitrónová emisná tomografia (PET). PET vyšetrenie slúži ako nový spôsob diagnostiky nádorového ochorenia v nejednoznačných prípadoch. Toto vyšetrenie využíva nízku radiačnú dávku izotopom značeného cukru (glukózy) na určenie metabolickej aktivity buniek. Dokáže odlíšiť medzi zhubnými (malígnymi) a nezhubnými (benígnymi) nádormi. Hoci je táto metóda celkom nová, lekári ju môžu v určitých situáciách odporúčať. Pozitrónová emisná tomografia sa môže doporučiť ako doplnkové vyšetrenie k CT a MRI.

Biopsia. Pri biopsii lekár odoberie vzorku tkaniva za účelom histologického vyšetrenia. Bioptická vzorka je zaslaná do laboratória, kde skúsený patológ skontroluje prítomnosť nádorových buniek vo vyšetrovanom tkanive. Ak je biopsia pozitívna, môže potvrdiť nádorové ochorenie. Ak je biopsia negatívna, je potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia. Biopsia nie je nutná, pokiaľ sa tumor jednoznačne potvrdil vyšetrením počítačovou tomografiou.

V zriedkavých prípadoch karcinómu obličkovej panvičky môže byť vykonané špeciálne vyšetrenie – cystoskopia a nefroureteroskopia. Pri týchto vyšetreniach sa užívateľovi pod sedatívami (upokojujúce prostriedky) zavedie cez močovú rúru do močového mechúra a potom cez ústie močovodu až do obličkovej panvičky endoskopická sonda so svetelným zdrojom a optikou. Tento prístroj dokáže odobrať vzorky buniek z podozrivých miest, a v niektorých prípadoch aj odstrániť malé nádory.

Štádiá

Ďalším krokom po zistení prítomnosti nádoru je určenie, nakoľko je nádor pokročilý a či sa nerozšíril do iných častí tela vo forme metastáz. Tento proces sa nazýva stanovenie štádia.

Lekári často používajú na určenie štádia nádorov obličiek klasifikačný TNM systém.

Tento systém berie pri posudzovaní štádia nádorového ochorenia do úvahy tri kritériá: vlastný tumor, lymfatické uzliny v jeho okolí a prítomnosť metastáz. Kombinácia výsledných nálezov určuje štádium rakoviny u konkrétneho užívateľa.

Poznanie štádia napomáha lekárom naplánovať optimálnu liečebnú stratégiu a stanoviť prognózu u užívateľa. Štádium karcinómu obličiek závisí od veľkosti primárneho nádoru, jeho prerastania do priľahlých tkanív a tiež od poznania, nakoľko intenzívne vrastá do cievneho systému obličky.

Kategorizácia štádií nádorového ochorenia obličiek podľa systému TNM

TNM je skratka: tumor – T, uzlina (po latinsky nodus) – N a metastáza – M. Pri určovaní štádia nádorov prihliadajú lekári na tieto tri faktory:

Aký veľký je primárny tumor (nádor) ? (T – tumor)
Rozšíril sa tumor do lymfatických uzlín? (N – nodus)
Rozšíril sa (metastázoval) karcinóm do ďalších častí tela? (M – metastáza)

T – Nádor

T – Tumor
Pomocou systému TNM sa symbol „T“ v spojení s iným písmenom alebo číslom (0 – 4 ) používa na popis štádia rozsahu a lokality primárneho nádoru. Niektoré štádiá sú členené na menšie skupiny, ktoré môžu poskytnúť detailnejšie spresnenie údajov. To pomáha lekárom navrhnúť najlepší plán liečby pre konkrétneho užívateľa. Ak je tumorov viac, ku kategórii „T“ sa pridáva písmeno „m“ (multiple, mnohopočetný).
TX: primárny nádor nie je možné hodnotiť.
T0: nie je žiadny dôkaz primárneho nádoru v obličke, bez známok primárneho tumoru.
T1: nádor 7 cm alebo menší v najväčšom rozmere, ohraničený na obličku.
T1a: nádor má najviac 4 cm v najväčšom rozmere, ohraničený na obličku.
T1b: nádor má 4 – 7 cm v najväčšom rozmere, ohraničený na obličku.
T2: nádor väčší ako 7 cm v najväčšom rozmere, ohraničený na obličku.
T3: nádor prerastá do hlavných obličkových ciev, alebo postihuje nadobličku (žľaza na hornom póle každej obličky, ktorá produkuje rôzne hormóny a adrenalín, ktoré regulujú srdcovú frekvenciu, krvný tlak a iné telesné funkcie), alebo perinefrické tkanivá (spojivové tukové tkanivo v okolí každej obličky). Tumor nepresahuje za Gerotovu obličkovú fasciu (blanitý obal každej obličky).
T3a: nádor postihuje nadobličku alebo okolité tkanivá, ale nepresahuje za Gerotovu fasciu
T3b: nádor šíriaci sa do renálnej (obličkovej) žily (žíl), alebo do vena cava (dutá žila, ktorá vedie krv do srdca) pod bránicu.
T3c: nádor šíriaci sa do vena cava nad bránicu.
T4: nádor prerastá za Gerotovu obličkovú fasciu.

N – Regionálne lymfatické uzliny
„N“ v skratke TNM označuje uzlinu. Lymfatické uzliny sú drobné uzlíky fazuľovitého tvaru, umiestnené po celom tele, ktoré za normálnych okolností napomáhajú v boji proti infekciám a nádorovému bujneniu ako súčasť imunitného systému ľudského tela. V blízkosti obličiek sa nachádzajú regionálne lymfatické uzliny (hilové, brušné paraaortálne a parakaválne), a v ostatných častiach tela sú vzhľadom k obličke vzdialené lymfatické uzliny.
NX: regionálne lymfatické uzliny nie je možné hodnotiť.
N0: bez metastáz v regionálnych lymfatických uzlinách.
N1: metastázy v jednej regionálnej lymfatickej uzline.
N2: metastázy vo viac než jednej regionálnej lymfatickej uzline.

M – Vzdialené metastázy
„M“ v skratke TNM udáva, či sa tumor rozšíril (metastazoval) aj do iných častí tela. Pri karcinóme obličiek sú častými miestami výskytu metastáz kosti, pečeň, pľúca, mozog a vzdialené lymfatické uzliny.
MX: prítomnosť vzdialených metastáz nie je možné hodnotiť.
M0: vzdialené metastázy neprítomné.
M1: vzdialené metastázy prítomné.

Kategorizácia do štádií I, II, III a IV
Keď sú zozbierané údaje užívateľovho stavu podľa kategorizácie TNM, lekári kombináciou týchto dát určia štádium pokročilosti, v ktorom sa choroba nachádza. Podľa tejto klasifikácie lekári presne určia pokročilosť karcinómu obličky podľa čísla štádia: I, II, III a IV.
Štádium I: Nádor má najviac 7 cm v najväčšom rozmere a je ohraničený na postihnutú obličku. Nerozšíril sa do lymfatických uzlín, ani do vzdialených častí tela (T1, N0, M0).
Štádium II: Nádor je väčší ako 7 cm a je ohraničený na postihnutú obličku. Nerozšíril sa do lymfatických uzlín, ani do vzdialených častí tela (T2, N0, M0).
Štádium III: Sem patria nasledovné možnosti:

Nádor sa rozšíril do jednej regionálnej lymfatickej uzliny, ale nie do vzdialených lymfatických uzlín, alebo iných orgánov (T1, T2, T3, N1, M0).
Nádor prerastá do tukového tkaniva v okolí obličky a/alebo do renálnej (obličkovej) žily, ale nepostihuje žiadne lymfatické uzliny, ani iné orgány (T3, N0, M0).

Štádium IV: Akákoľvek z nasledovných možností:

Nádor sa rozšíril priamo cez tukové tkanivo a fasciu (blana ktorá obaľuje obličku), možno aj do jednej regionálnej lymfatickej uzliny, ale nezasiahol iné časti tela (T4, N0, N1, M0).
Nádor sa rozšíril do viac ako jednej regionálnej lymfatickej uzliny v blízkosti obličky, ale nie do iných častí tela (akékoľvek T, N2, M0).
Nádor sa rozšíril do niektorého zo vzdialených orgánov ako sú pľúca, kosti, alebo mozog (akékoľvek T, akékoľvek N, M1).

Recidivujúci (opakujúci sa) karcinóm

Recidivujúci karcinóm obličiek znamená, že sa nádorové ochorenie po ukončenej liečbe opätovne vrátilo. Nový tumor sa môže objaviť v zostávajúcej obličke, alebo v inej časti tela.

Liečba

Za výber vhodnej liečby zodpovedá tím odborníkov, v ktorom môžu byť zastúpení: urológ, klinický onkológ, histo-patológ, rádiodiagnostik, radiačný onkológ a ďalší odborníci. Určenie liečebnej stratégie závisí od podtypu nádorových buniek (histológie) a stupňa pokročilosti nádoru (štádia).

Ak je karcinóm lokalizovaný a svojím rastom sa nešíri mimo obličku, na úplné vyliečenie dáva značnú šancu chirurgický zákrok, počas ktorého sa odstráni celý nádor, alebo celá oblička, a podľa možností aj okolité tkanivo a regionálne lymfatické uzliny.

Ak je karcinóm svojím rastom pokročilý a prerastá do okolitých orgánov alebo metastazuje, môže pomôcť radiačná liečba (pri regionálnom šírení) alebo tzv. systémová liečba (pri vzdialených metastázach), medzi ktorú rátame imunoterapiu a chemoterapiu. Doteraz najlepšie výsledky pri metastatickom karcinóme obličiek priniesla imunoterapia, ktorá dokáže podporiť imunitný systém tela užívateľa v potlačení nádorového ochorenia.

Chirurgická liečba
Chirurgický postup, pri ktorom sa odstráni celý nádor a okolité tkanivá sa nazýva radikálna nefrektómia. Pri radikálnej nefrektómii sa odstraňuje celá postihnutá oblička. Ak je nádorom zasiahnuté aj okolité tkanivo a regionálne lymfatické uzliny, pristupuje sa k radikálnej nefrektómii s disekciou (odstránením) lymfatických uzlín. Pokiaľ nádor prerastá do nadobličky, tak postihnutá nadoblička môže byť tiež odstránená ako tzv. adrenalektómiou. Ak karcinóm prerastá do okolitých ciev, chirurgovia môžu časti týchto ciev počas operácie odstrániť. Parciálna (čiastočná) nefrektómia je taký chirurgický zákrok, pri ktorom sa síce odstráni celý nádor, ale ponechá sa čo možno najväčšia zdravá časť postihnutej obličky.

Počas laparoskopického operačného prístupu chirurg vykoná len niekoľko malých rezov na koži, na rozdiel od 25 cm rezu brucha pri klasickej operácii s otváraním brušnej steny (laparotómia). Chirurg pri laparoskopii používa špeciálne teleskopické zariadenie so svetelným zdrojom a optikou na odstránenie celej obličky, alebo z obličky vyreže len celý nádor pokiaľ je menších rozmerov. Laparoskopický chirurgický zákrok trvá dlhšie než laparotómia, ale je menej bolestivý a užívateľ sa zotavuje rýchlejšie. Po tomto zákroku býva užívateľ v nemocnici kratšiu dobu, býva tiež menšie riziko komplikácií a rýchlejšie dochádza k zotaveniu zdravotného stavu.

Rádioterapia
Rádioterapia (ožarovanie) využíva vysokoenergetické röntgenové lúče na zničenie nádorových buniek a ako samostatná liečebná metóda sa pri karcinóme obličiek nepovažuje za efektívnu. Len veľmi zriedkavo sa používa ako terapeutická možnosť pri karcinóme obličky, pretože miera poškodenia zdravého tkaniva obličky ožarovaním je veľmi veľká. Okrem toho tento typ nádoru nie je na liečbu ožarovaním veľmi citlivý. Pristupuje sa k nej, iba ak nie je možné u užívateľa z rôznych príčin vykonať chirurgický zákrok. Najčastejšie sa rádioterapia využíva v prípadoch, keď sa tumor rozšíril vo forme kostných alebo mozgových metastáz, tu môže zlepšiť niektoré príznaky choroby ako bolesť kostí, alebo opuch mozgu.

Medzi najnovšie pokrokové liečebné postupy v rádioterapii patrí stereotaktická rádiochirurgia, ktorá je navrhnutá tak, aby optimalizovala dávky žiarenia len do presne vymedzenej oblasti nádoru bez poškodenia okolitého zdravého tkaniva.

Vonkajšie ožarovanie (externá rádioterapia) môže spôsobiť na koži v miestach ožarovacieho poľa reakciu podobnú ako pri spálení sa na slnku. Ostatné vedľajšie účinky môžu byť: žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, hnačka a zvýšená únava. Vnútorné ožarovanie (vnútorná rádioterapia, brachyterapia) môže spôsobiť krvácanie, infekciu a prípadne poranenie okolitého tkaniva.

Chemoterapia
Chemoterapia využíva účinok špeciálnych liekov (cytostatiká), ktoré ničia zhubné nádorové bunky. Je dobre účinná u veľkého počtu nádorových ochorení, ale väčšina prípadov karcinómu obličiek je rezistentná na všetky chemoterapeutické lieky. Preto cytostatická liečba pri karcinóme obličky zlyháva a nevedie k uspokojivým výsledkom. Odborníci pokračujú vo výskume a hľadaní nových účinnejších liekov a nových cytostatických kombinácií.

Imunoterapia
Na rozdiel od väčšiny iných typov nádorových ochorení, pokročilý karcinóm obličiek reaguje na chemoterapiu veľmi slabo, ale zato prekvapivo dobre na tzv. imunoterapiu, čo ju stavia do pozície liečby prvého výberu. Dokázalo sa, že karcinóm obličiek je jedným z mála typov nádorov, s ktorým ľudské telo dokáže bojovať prostredníctvom imunitného systému. Imunoterapia (tiež nazývaná biologická terapia) je navrhnutá tak, aby stimulovala vlastný imunitný systém užívateľa. Používa látky vytvorené organickým telom, alebo umelo v laboratóriu na to, aby podporovali, usmerňovali, alebo obnovovali obranné funkcie imunity.

Imunoterapia je v súčasnosti najúčinnejšia liečba pri metastatickom karcinóme obličiek. K tejto liečbe sa používajú preparáty, ktoré podporujú aktivitu bunkovej a protilátkovej imunity.

Podávané vysoké dávky týchto preparátov môžu vyvolávať silné nežiadúce účinky, ako je príliš nízky krvný tlak, stagnácia tekutiny na pľúcach, poškodenie obličiek, srdcové záchvaty, krvácanie, zimnica a horúčka s triaškou. Preto niektorí užívatelia počas tejto liečby musia zostať v nemocnici za účelom sledovania zdravotného stavu niekedy dlhší čas. Ak sú tieto vedľajšie účinky veľmi výrazné, tak sa u užívateľov, ktorí neznášajú vysoké dávky, pristupuje k liečbe nižšími dávkami.

Liečba imunoterapiou a chemoterapiou sa niekedy kombinuje a podáva súčasne.

Ďalšie sledovanie
Po ukončení terapie nádorového ochorenia by sa mali užívateľovi pravidelne kontrolovať krvné parametre funkčnosti obličiek, röntgen hrudníka, CT brušnej a hrudnej dutiny, a tiež niektoré iné zobrazovacie vyšetrenia, ktoré dokážu odhaliť či sa choroba nevracia, či sa nevytvárajú vzdialené metastázy, alebo nový nádor v mieste pôvodného po operácii. Kontroly by sa mali vykonávať každé tri mesiace počas prvého roka, každé štyri mesiace počas druhého až piateho roka a následne raz ročne.

Generalizovaný (metastatický) karcinóm obličiek
V najpokročilejšom štádiu (IV) sa nádorové bunky oddelia od pôvodného tumoru a vycestujú cez lymfatický systém a krvný obeh do iných vzdialených častí tela, kde začínajú rásť a vytvárať metastatické ložiská (metastázy). Najčastejším miestom výskytu metastáz sú pľúca, ale nádor sa môže rozšíriť aj do protiľahlej obličky, kostí, pečene, mozgu, kože a iných lokalít.

Súčasný výskum

Pretože karcinóm obličiek nereaguje dobre na tradičnú chemoterapiu, pri jeho liečbe sa dôraz kladie na skúšanie nových a originálnych liekov, imunoterapie a iných biologických liečebných metód.

Nádorové vakcíny sú pokusným liečebným postupom, ktorý pomáha vlastnému imunitnému systému užívateľa v boji s nádorovým ochorením. Lekári testujú účinok radu rôznych druhov vakcín u ľudí s generalizovaným karcinómom z obličkových buniek, s cieľom zabrániť rastu nádorovej choroby a pokúsiť sa aspoň stabilizovať stav užívateľa. Niektoré vakcíny sa vyrábajú z vlastného tkaniva nádoru užívateľa a sú potom podávané po chirurgickom zákroku, iné sú vyrobené z proteínov (bielkovín), ktoré sa nachádzajú na povrchu nádorových buniek, alebo z dendritických buniek infiltrujúcich tumor.

Alogénna transplantácia kmeňových buniek, alebo „minitransplantácia“ je iný príklad imunoterapie. užívatelia sa najprv podrobia chemoterapii, ktorá potlačí ich imunitný systém a následne sú kmeňové bunky od HLA identického darcu (zvyčajne užívateľov súrodenec) transplantované chorému. Ďalšie vysoko účinné lieky sa potom podávajú na potlačenie užívateľovho jestvujúceho imunitného systému, až kým sa kmeňové bunky darcu neuchytia a nevytvoria nový imunitný systém (uchytenie štepu). Nové bunky z imunitného systému darcu bojujú proti pretrvávajúcim nádorovým bunkám užívateľa, a táto reakcia sa nazýva „reakcia štepu proti nádoru“. Nový imunitný systém môže tiež zasiahnuť aj užívateľove zdravé tkanivá a zapríčiniť chorobu „štepu proti hostiteľovi“. Takýto vzniknutý stav sa dá kontrolovať pomocou špeciálnych medikamentov – imunosupresív, ktoré dokážu brzdiť silné imunitné reakcie.

Inhibítory novotvorby ciev a iné preparáty cielenej liečby zabraňujú novotvorbe nádorových ciev, ktoré potrebuje tumor na prívod kyslíka a živín, aby mohol rásť a rozširovať sa. Ďalšou možnosťou je použitie monoklonálnych protilátok proti receptorom, ktoré sa nachádzajú na nádorových bunkách karcinómu obličky